V konečnom dôsledku musí PMO byť motorom formovania projektovej kultúry organizácie. Znamená to, že PMO bude za účelom zabezpečenia efektivity dodávok často navrhovať zmeny celkovej organizačnej kultúry.

Permanentná zmena je nevyhnutná a organizácie ju musia zvládať efektívne, ak chcú predbehnúť konkurenciu. Agenti zmeny vytyčujú cestu smerom k strategickému úspechu a projektová kancelária (PMO) preto zohráva kritickú úlohu pri zmenových iniciatív.  Strategické iniciatívy sú pre úspech v dnešnom komplexnom svete pre každú organizáciu nevyhnutné, avšak 44% z nich pri implementácií zlyhá. Stratégie sa realizujú pomocou projektov a programov a PMO musí fungovať ako agent strategickej zmeny a prevziať tak kritickú rolu pri dodávke strategických úloh, ktoré napĺňajú víziu organizácie. Strategické iniciatívy nezlepšujú iba operačné výsledky ale zásadným spôsobom transformujú business. Aby takúto výzvu projektová kancelária dokázala zvládnuť, musí sa stať viacej strategickou a presunúť svoj záujem od projektových procesov k tvorbe pridanej hodnoty a rozvoju svojich schopností. Úspešné projektové kancelárie sú tie, ktoré majú úspešných zákazníkov, teda úspešný biznis, čiže dokážu pozitívne ovplyvniť obchodné výsledky. Bez ohľadu na odvetvie a typ projektovej kancelárie je preto prvoradým predpokladom úspechu pri implementácii stratégie schopnosť PMO prepojiť svoje aktivity s cieľmi organizácie. Návod, ako môže PMO pomôcť dodať stratégie nájdete tu.

Pri realizácií strategických transformácií organizácie zlyhávajú vo viacerých oblastiach. Jednou z príčin problémov je nedostatočný súlad medzi stratégiou organizácie a jej projektovým portfóliom. Ak stratégia nie tlačená pomocou projektov ako rozvojových iniciatív, tak sa hodnota očakávaná na konci transformácie jednoducho nedosiahne. Projektový manažér sa musí preto stať dirigentom veľkého orchestra zvaného organizácia a koordinovať svoje úsilie s ostatnými nositeľmi zmeny. Nakoľko frekvencia zmien neustále rastie, organizácie musia realizovať transformačné projekty čoraz rýchlejšie. Ak projektový manažér dokáže vhodne poukázať na túto súvislosť, vzrastie automaticky aj jeho postavenie v organizácií a zároveň tým aj jeho vplyv.

Ďalším problémom je, že vrcholoví manažéri často podcenia rozsah činností a čas potrebný na implementáciu strategických zámerov. Tým dochádza k nesprávnemu nastaveniu správnej úrovne projektového riadenia. Často sa tiež stáva, že hoci si manažment aj uvedomuje rozsah prác, podcení rozmer potrebnej komunikácie a nepripraví dostatočný komunikačný plán. A komunikačný manažment stojí na vrchole pyramídy change managementu. Rovnaké chápanie podstaty a smerovania totiž umožňuje plánovanie a podporí organizačnú kohéziu i akcieschopnosť, čí dokáže organizácia lepšie reagovať na dynamiku vývoja i prípadné riziká. Popri zvládnutí komunikácie hrá kľúčovú úlohu aj jednoznačná podpora vrcholového manažmentu, bez ktorej je každá zmeny nevyhnutná. Vrcholový manažment je tiež zodpovedný za etablovanie adekvátnej kultúry, ktorá podporuje zmeny v organizácii.